V Číne oslavovali 1. júla 2016 veľmi dôležité výročie – 95 rokov od založenia Komunistickej strany Číny. Na slávnostnom zasadnutí pri príležitosti tohto výročia vystúpil predseda Si Dzinpin. Okrem bežných ovácií v jeho reči zaznelo niekoľko veľmi dôležitých vyhlásení. V jeho reči bola síce krátka, ale veľmi dôležitá časť:
„Svet sa nachádza na hrane radikálnych zmien. Vidíme, ako sa postupne rozrušuje EÚ, ako ekonomika USA trpí krach. Toto všetko sa skončí novým svetovým zoskupením. Tak ako bolo už nikdy nebude. Do 10 rokov nás očakáva nový svetový poriadok, v ktorom bude kľúčový zväz ČĽR a Ruska“.
V diplomatickej reči to znamená, že Si navrhol vedeniu Ruska učiniť nasledujúci krok – prejsť od ekonomickej a politickej spolupráce k vojensko-politickej aliancii, ktorá bude schopná nielen odolať nastupujúcim hrozbám, ale aj prevziať vedenie vo svete v prípade krachu jestvujúceho svetového poriadku.
Hoci už prebiehajú rôzne vzájomné rokovania, takéto vážne vyhlásenie na vrcholnom podujatí Číny nemožno prehliadnuť. Vrcholný predstaviteľ Číny pokračoval ďalej:
„V súčasnosti vidíme agresívne konanie zo strany USA, a to ako voči Rusku, tak aj voči Číne. Som presvedčený, že Rusko a Čína môžu vytvoriť alianciu, proti ktorej bude NATO bezmocné a to bude koniec imperialistickým snahám Západu“.
Ktovie či to môže byť náhoda, ale o nejaký mesiac nato – 31. augusta 2016 – sa na oficiálnej stránke Bieleho domu objavil článok od Obamu pod nadpisom „Presidential Proclamation - National Preparedness Month, 2016“ s tematikou nabádajúcou Američanov k tomu, že by mali byť na všetko pripravení, lebo môže sa stať všetko. Mesiac „Národnej prípravy na všetko“ bol práve skončený september 2016. Vieme, že Temní nám musia dať vedieť, keď niečo chystajú – a toto vyzerá presne ako takýto oznam...
Pre istotu si pripomeňme, že sme "šťastne" zapojení do NATO a naši reportéri z americko-bratislavských demokratických médií nevidia inou ako americkou optikou. Už je to raz tak, tí, ktorí nikdy neboli vo vojenskej službe a ani nepoznali inú formu riadenia krajiny ako je teraz si myslia, že aj bez skúseností vedia podať verejnosti najlepšie informácie o vojenskej moci Ruska a Číny. Odkiaľ ich ale berú?
Netreba meditovať. Hlava Číny priamym textom, bez akýchkoľvek ázijských okolkov dal Rusku ponuku na vytvorenie vojenskej aliancie proti NATO. Ako a kedy dokončia detaily je už iba otázkou času.
Nebude od veci sa pozrieť bližšie na Čínu z vojensko-politického zorného uhla. Po páde ZSSR v Číne nastal veľký rozruch. Niečo také nikto neočakával. V časoch Gorbačova začali Číňania stavať barikády a žiadali perestrojku v Číne. Čínske vedenie však nemalo žiadne ilúzie o podstate perestrojky, t.j. bolo im jasné, kto to spozadu riadi a aké sú jej skutočné ciele. Rázne zakročili a ukončili celý americký projekt perestrojky ešte predtým, ako skutočne začala. Zachránili tým Čínu pred rozpadom.
A práve pevná politická vôľa prítomná v Číne nebola v ZSSR, ktorého mechanizmus sa po 70 rokoch zasekol. Politika demokratických zmien ukončila existenciu prvého socialistického štátu na svete. Ale práve ZSSR kedysi Číňania považovali za staršieho brata.
Rozpad ZSSR znamenal pre Čínu doslovne ohromnú osobnú tragédiu. Patriarchovia čínskeho komunizmu sa mali nad čím zamyslieť, veď politický systém socialistickej Číny bol analogický sovietskemu. Ak padol sovietsky systém znamenalo to, že čosi v ňom nebolo v poriadku. Ale čo to bolo? Aby našli odpoveď na túto otázku, tak Číňania postupovali podľa východných zvykov principiálne pragmaticky. Vytvorili niekoľko vedecko-výskumných inštitútov, v ktorých dni aj noci stovky historikov, politológov, ekonómov a ďalších expertov hľadali odpoveď na otázku, čo nebolo v poriadku u veľkého sovietskeho brata, a teda čo treba robiť, aby Čína nenasledovala jeho smutný príklad.
Odpoveď sa ukázala až zarážajúco a šokujúco prostá. ZSSR zahubil princíp nevymieňania elity, t.j. z politického Ústredného výboru vynášali jeho členov už iba rovno na cintorín. Stranícka nomenklatúra bola nemenná a nedotknuteľná po celý čas. Ekonomiku riadili ľudia, ktorí vychádzali vyložene zo skúseností z prvých päťročníc.
V Číne učinili uzávery a dnes je rotácia straníckej elity v Číne hlavným a základným princípom existencie krajiny. Teda nech sú celkové výsledky akékoľvek, o 20 rokov sa kompletne vymení celá stranícka elita.
Je to plánovitá a nevyhnutná zmena, ktorej sa jednoducho nedá vyhnúť. Žiadna stranícka a finančná skupina si nemôže nárokovať právo na nekonečnú moc.
Terajšia čínska mocenská špička to nie je iba Si Dzinpin, to je celá skupina, ktorá kompletne prevzala všetku moc vrátane finančných tokov. A bude určovať smerovanie 20 rokov. Nejde preto o kozmetické zmeny.
Nová skupina nie tak dávno publikovala – pre Čínu už tradičnú – „Bielu knihu novej vojenskej stratégie“. Najdôležitejšou zmenou je deklarovanie Doktríny Aktívnej obrany. Medzi strategické ciele patria úlohy ako „Efektívna obrana vlasti“; „Bezpečnosť vzdušného a vodného priestoru“; „Boj s terorizmom“ a „Presadzovanie záujmov krajiny za hranicami“. Hlavná myšlienka novej doktríny by sa dala vyjadriť asi ako „My vás nenapadneme, ak vy nenapadnete nás“.
Biela kniha pripúšťa tretiu svetovú vojnu, Čína sa aktívne pripravuje aj na takýto scenár. Podľa Pekingu sa tretia svetová vojna môže začať na základe jednej z troch príčin:
- Snaha jednej krajiny o svetovú hegemóniu;
- Zväčšenie priepasti medzi bohatými a chudobnými krajinami;
- Boj o vodné zdroje.
Biela kniha má samostatnú kapitolu venovanú vzťahom s Ruskom. Čína plánuje vybudovať oveľa väčšiu spoluprácu s ruskou armádou, čo považuje za zásadný faktor.
Mimoriadna pozornosť je venovaná flotile, ktorá má zabezpečiť ochranu vodných hraníc. V Čínskom mori existujú spory o rad ostrovov, ktoré Čína považuje za svoje územie. Ale ako všade, USA vyvolávajú incidenty aj tu. Jedným z mnohých bol úmyselný osemnásobný prelet amerického výzvedného lietadla typu Poseidon s reportérmi CNN na palube nad jedným z umelých čínskych ostrovov.
Američania tvrdia, že tam prebieha výstavba vojenských objektov. Číňania po anglicky žiadali americké lietadlo, aby opustilo čínsky priestor, ale Američania vždy odpovedali, že sú v medzinárodnom vzdušnom priestore.
Američania sa nad tým zabávali... a zatiaľ sa rozišli v mieri.
Na svojich ostrovoch Čína buduje infraštruktúru, ide o zariadenia na vyhľadávanie a meteorologické stanice a stanice pre navigáciu pre medzinárodné použitie.
Tohto roku položili slávnostný kameň pre stavbu dvoch majákov na dvoch ostrovoch.
Majáky budú viditeľné pre rybárske a civilné plavidlá do vzdialenosti 45 km.
USA tvrdia, že Čína obsadila ostrovy nelegálne, ale správa o priateľskom futbalovom zápase medzi Vietnamom a Filipínami na nelegálne obsadenom ostrove – tentoraz nie Čínou – jasne poukazuje na dvojité štandardy zavedené a používané USA:
Čína vyjadrila svoj nárok na tieto ostrovy demarkačnou líniou na mape ešte r. 1948. A dnes je rozhodnutá si svoje brániť.
Flotila dostala úlohu nie iba brániť pobrežie, ale aj vyplávať na oceány. Ak USA zájdu priďaleko, Čína odpovie vojensky – vyhlásil oficiálny predstaviteľ Ministerstva obrany ČĽR J. Jujcziun pri komentovaní postupu USA.
Pre nás je zaujímavosťou, že v čínskej armáde platí predpis, že 30% mužstva musia byť členovia Komunistickej strany Číny. Čínski vojaci prisahajú vláde, národu a komunistickej strane.
Čo sa týka vojenskej spolupráce Ruska a Číny, tá sa nezačala iba tohto roku. Ale aj samotná ruská armáda je niečo úplne iné ako pred rokom 2000. Za prvý polrok tohto roku ruská armáda realizovala 900 vojenských cvičení. Už ich je toľko, že ich špecialisti NATO ani nestíhajú sledovať. Presuny sú náhle, nečakané a na veľké vzdialenosti. Napríklad v rámci týchto cvičení sa stalo, že ku Kaliningradu boli umiestnené komplexy Iskander M a na Západe na to prišli až o týždeň. Radar NATO nezistil nič podozrivé. Medzitým boli v cvičení nasadené všetky druhy ozbrojených síl – 650 vojenských vozidiel a 10 000 vojakov.
Čína grandiózne zmenila svoju armádu, ale má prečo. Napríklad USA znovu obnovili svoj vojenský pakt s Austráliou a Novým Zélandom.
Ale krajiny NATO veľmi znepokojil nový kľúčový bod v čínskej vojenskej doktríne, t.j. prechod k aktívnej obrane. Čínska armáda sa už nepovažuje iba za obrannú, ale osvojuje si aj útočné operácie. Jej hlavné sféry dnes sú oceán, otvorený vesmír, jadrové sily a kyberpriestor.
Čínska flotila mala v minulosti za úlohu výlučne brániť pobrežie, dnes vyplávala do otvoreného oceánu. Prioritou sa stala ďaleká morská zóna a nástup čínskych vojenských lodí do všetkých oceánov. Spustil sa aj program stavby nových lodí. Okrem hladinových lodí sa kladie dôraz na ponorky.
Aktívne je vyvíjané námorné letectvo, jedna lietadlová loď je už v prevádzke a spustila sa stavba ďalších lodí takej triedy. Čína smeruje k vytvoreniu úderných námorných skupín oceánskej flotily.
Rusko a Čína majú tradíciu dlhodobej vojenskej spolupráce. V druhej ópiovej vojne (v nich Veľká Británia prinútila Čínu nakupovať drogy od anglickej kráľovskej rodiny) Rusko pomáhalo Číne (1856-1860). V rokoch 1914-1918 Čína politicky podporovala Rusko a jeho spojencov. V Japonsko-Čínskej vojne Rusko dodávalo zbrane a poradcov (1937-1945). V rokoch Kórejskej vojny Rusko a Čína podporovali Severnú Kóreu finančne, technikou a j poradcami.
Najmodernejšie zbrane, ktoré má čínska armáda sú ruské. V r. 2014 Rusko predalo do Číny zbrane za 2,3 miliardy USD. Do Číny smeruje 61% ruskej vojenskej produkcie. Ide najmä o vrtuľníky Mi8 a Mi17, dopravné lietadlo IL76, reaktívne motory pre čínske lietadlá, prebieha jednanie o nákupe niekoľkých divízií S-400.
Značná časť výzbroje čínskej armády sú ruské licencie, napr. mnohocieľový stíhač Shenyang-J11 (kópia SU-27), automat vzor 56 (Kalašnikov), reaktívny bombardér Xian H-6 schopný niesť jadrové zbrane, neatómová ponorka Amur 1650 je hlavnou novinkou svojej triedy. Vo výzbroji ich má aj India.
Čína má však aj vlastné technológie. Napríklad nový tank je podľa čínskych odborníkov lepší ako Armata.Spomenúť treba aj stíhač piateho pokolenia J-31 Krečet či protidružicový systém SC-19/KT-2.
Čína a Rusko majú niekoľko druhov spoločných vojenských manévrov. Nácvik spoločnej činnosti antiteroristických operácií prebieha od r. 2005. V rámci Šanghajskej skupiny prebiehajú od r. 2012 spoločné námorné cvičenia. Roku 2012 to bolo v Žltom mori, zúčastnili sa lode, ponorky a námorné výsadky. V ďalšom roku to bolo v Japonskom mori, o rok neskôr už v Stredozemnom mori. Okrem vojenských operácií sa cvičila už aj ideologická obrana.
Ostatné spoločné rusko-čínske vojenské cvičenie nebývalého rozsahu pod názvom „Morská súčinnosť 2016“ sa odohralo v akvatóriu Juhočínskeho mora od 12. do 19. septembra 2016. Predstaviteľ Národnej oslobodzovacej armády Číny vopred oznámil, že velenie manévrov preberajú na seba zástupca veliteľa čínskeho vojenského námorníctva viceadmirál Van Haj a zástupca veliteľa vojenského námorníctva Ruskej federácie Alexander Fedotenkov. Operatívne velenie manévrov viedol zástupca veliteľa Južnej flotily vojenského námorníctva NOAČ, kontraadmirál Juj Manczian. Táto konštelácia hovorí za všetko.
Čínska armáda je dnes moderná, reformovaná a vybavená najnovšími modernými technológiami. Tieto zmeny sú najradikálnejšie a absolútne globálne, pričom ide o najväčšiu armádu sveta. Teda na čo sa čínska armáda chystá? Podľa čínskeho prezidenta cieľom armády je byť pripravená na vojnu za hranicami Číny k roku 2020.
Všetky staré armádne štruktúry boli zrušené – čínska armáda mala 4 hlavné zložky velenia:
- hlavné politické velenie;
- hlavné velenie tylového zabezpečenia;
- hlavné velenie zbraní;
- velenie generálneho štábu.
Nová štruktúra je rozčlenená na 15 oddelení začlenených pod:
- štáb pozemných síl;
- štáb vojenského námorníctva;
- štáb raketových vojsk;
- štáb armády.
Pribudli tri nové druhy vojsk:
- raketové vojská;
- vojská strategickej podpory – patria tu kozmické vojská a vojská obrany v kyberpriestore;
- ústredie armádneho velenia – tu patrí aj velenie jadrovým potenciálom Číny.
Národná oslobodzovania armáda Číny má 2 milióny vojakov a ročný rozpočet 216 miliárd USD. Druhá čo do počtu je armáda USA, ktorá má 1.4 milióna vojakov v stálej službe, ale zato astronomický vojenský rozpočet 601 miliárd USD. Treťou vo svetovom poradí je armáda Ruskej federácie s 1 miliónom vojakov v stálej službe a rozpočtom 84,5 miliardy USD.
Tu možno vidieť, kto je ako „mierovo“ naladený. Čínsky a ruský vojenský rozpočet spolu nedosahuje ani polovicu amerického. To však v skutočnosti vôbec neznamená, že Čína a Rusko nemajú ako odpovedať na americké hrozby.
Ak sa pozrieme na najsilnejšie armády sveta čo do počtu tankov, lietadiel a ponoriek, tak dostaneme nasledovné čísla:
ČÍNA:
- 9 150 tankov;
- 2 860 lietadiel;
- 55 ponoriek;
RUSKO:
- 15 398 tankov;
- 3 429 lietadiel;
- 67 ponoriek;
USA:
- 8 848 tankov;
- 13 892 lietadiel;
- 72 ponoriek.
Vzhľadom na charakter a druh výzbroje čínskej armády – ani nehovoriac o vojenskej doktríne – je dnes každému odborníkovi jasné, že Čína sa v žiadnom prípade nechystá na vojnu so suchozemským protivníkom. Ak aj má nejaké spory s Ruskom, tak tieto rieši úplne inými prostriedkami. Načo začínať vojnu so susedom a jadrovou veľmocou, ak to, čo potrebuje – ropu a zemný plyn – môže od Ruska jednoducho nakúpiť. Situácia je dnes tak ďaleko, že Gazprom už stavia veľký plynovod Sila Sibíri. Šéf Gazpromu verejne vyhlásil, že Čína je pre trh so zemným plynom – respektíve juhovýchodná Ázia celkovo – strategický partner Gazpromu. Európa svoju šancu zahodila, Gazprom dostane za plyn v Ázii viac ako v komplikovanej a USA riadenej Európe. Jednoducho európsky trh prestal byť pre Gazprom životne dôležitý, ba môže sa – ak by bola taká potreba – zaobísť aj bez neho.
Pre Čínu sa nie náhodou stali prioritou otázky obrany morských dopravných tepien – reč je o zásobovaní uhľovodíkmi. Preto je kardinálnou otázkou najmä stavba novej flotily a obrovské výsadkové platformy.
Reforma čínskej armády to nie je iba prechod na nové technológie a formy organizácie armády a velenia, to je aj zníženie počtu vojakov. Čína urobila krok porovnateľný s reformou armády Ruskej federácie. Cieľom je zníženie stavu o 13%, čo v prípade Číny znamená prepustenie 300 000 ľudí. 60% z nich sú členovia dôstojníckeho zboru. Namiesto nich budú slúžiť profesionálni seržanti, čo je principiálne obdoba reformy ruskej armády z r. 2008. Čínska armáda vôbec veľmi pozorne analyzuje ruské skúsenosti s modernizáciou armády.
V čínskej armáde najskôr prebehla mohutná protikorupčná aféra. Celkovo sa za mreže dostalo okolo 40 vysokopostavených generálov. Zatiaľ je väčšina procesov s nimi ukončených vynesením rozsudkov smrti. Jednému z takto odsúdených napríklad našli pri domovej prehliadke 1 tonu zahraničných bankoviek a množstvo nefritov…
Dňa 3.9.2015 prebehla v Pekingu vojenská prehliadka pri okrúhlom výročí skončenia Druhej svetovej vojny. Zahraniční špecialisti netrpezlivo očakávali sľúbené ukážky nových vojenských technológií – a nesklamali sa. Napríklad balistická raketa DF-21D už dostala v západnej tlači prívlastok „likvidátor lietadlových lodí“:
V Číne v skutočnosti prebieha vývoj nie jedného, ale hneď dvoch stíhačov 5. generácie. Okrem už spomenutého J11 to je J20.
Zatiaľ je hlavnou údernou silou čínskeho letectva J15 – obdoba ruského Su33 – ktorý je používaný aj na lietadlové lode. Tento fakt aj podčiarkuje prioritný záujem Číny o morskú sféru.
Otvorené, neskrývané je zameranie na už spomenuté vytvorenie silnej oceánskej flotily, ktorú Čína nikdy vo svojej minulosti nemala. Za čias ZSSR bola čínska flotila orientovaná na tzv. „Žltú flotilu“, čo v praxi znamenalo raketové a hliadkové člny, malé výsadkové lode. Všetky operácie prebiehali vyložene v pobrežných vodách.
Nová Čína nabrala kurz na tzv. „Modrú flotilu“, čo predstavuje lietadlové lode, torpédoborce a fregaty. Ide o lode schopné dlhých námorných výprav a operácií v ľubovoľnej časti svetového oceánu.
Sú to gigantické, autonómne transportné platformy schopné zásobovať lode všetkým potrebným na vedenie akýchkoľvek vojenských operácií ďaleko od domovských brehov. Okrem Číny má takéto lode iba USA. Pomocou týchto platforiem je možné viesť bojové operácie v ľubovoľnej časti sveta.
Hlavné záujmy Číny sú však v Juhočínskom mori. Tadiaľto prechádza 75% dodávok ropy z Blízkeho Východu do tichooceánskeho ázijského regiónu. Viac ako 40% z nich smeruje do Číny. Je tu skoncentrovaných 30% objemu svetového morského obchodu v hodnote viac ako 5 triliónov USD. 1,2 triliónu sú náklady smerujúce do USA.
Pozícia Číny je v podstate jednoduchá. V tejto časti oceánu – ako ostatne všade – sú prítomné všadeprítomné americké vojenské demokratické námorné sily. V ľubovoľnom okamihu môžu zastaviť dodávky strategických surovín do Číny a to Čína nemôže a nebude viac riskovať. Vplyv v tomto regióne – hoci je to región v logickej sfére vplyvu Číny – je kľúčovým faktorom v geopolitike.
V tomto regióne žiadna krajina nechce vojnu s Čínou, ale USA už dlhodobo prilievajú olej do ohňa a zámerne rozsievajú nesúlad medzi krajinami tohto regiónu.
Náčelník generálneho štábu americkej armády, hlavný veliteľ vojenského námorníctva admirál John Richardson nie náhodou 12.1.2016 vyhlásil, že sa „vrátila epocha súperenia veľmocí“.
Podľa neho Rusko a Čína zdokonalili svoje vojenské potenciály a sú schopné konať operatívne. USA oficiálne zaradili Rusko a Čínu do skupiny súperov. Netreba zabúdať ani na to, že toto desaťročie označili USA za „desaťročie Ázie“. USA – ako zvyčajne – používa stratégiu nepriamej činnosti, t.j. štve proti sebe krajiny juhovýchodnej Ázie, najmä Japonsko, Filipíny a Vietnam proti Číne.
Čína má jadrový potenciál, ale nikto presne nevie koľko jadrových hlavíc vlastne má. Možné je aj to, že má najviac jadrových hlavíc zo všetkých jadrových veľmocí sveta. P. Carter, predstaviteľ amerického Ministerstva obrany tvrdí, že Čína môže mať aj viac ako 3 000 jadrových hlavíc. Ekonomika aj technológie jej to rozhodne umožňujú.
Pre USA je neprijateľný už 1 jadrový úder na ich územie, ale Čína ráta so zvládnutím približne stovky jadrových úderov po jej území. Nie je to síce príjemná vyhliadka, ale je na takúto alternatívu pripravená. Má vystavané obrovské, zatiaľ ľudoprázdne mestá, do ktorých sa stačí v prípade zásahu a zamorenia existujúcich už iba nasťahovať. Okrem toho stavia ohromné podzemné objekty, ktorých účel je nejasný… navonok.
Čína uskutočnila r. 2007 prvý odpal svojej protidružicovej zbrane. Balistická raketa vo výške 850 km zostrelila starú čínsku meteorologickú družicu. Dnes je známe, že majú efektívny systém likvidácie družíc všetkých druhov vrátane ich zachvátenia a dopravy na Zem, ak je potrebné. V zmysle dnes platnej vojenskej doktríny, je práve likvidácia všetkých družíc protivníka prvou etapou globálnej vojny. Platí, že kto vyhrá vo vesmíre, ten vyhrá aj na zemi. A Čína disponuje – podľa odhadu odborníkov – pravdepodobne najlepším protidružicovým systémom na svete.
Z pohľadu osvojovania si vesmíru môžeme spomenúť, že na obežnej dráhe okolo Zeme sú dnes umiestnené dve kozmické stanice schopné trvalo hostiť kozmonautov: jedna čínska a druhá spoločná, na ktorej prevádzke sa podieľa 15 krajín. Takže kozmický výskum dnes je v podstate Čína a ostatné krajiny. Roku 2011 sa ČĽR dostala na druhé miesto vo svete v počte štartov kozmických lodí hneď za Rusko. USA je až za ňou, t.j. na treťom mieste.
Už spomínané stíhače 5. generácie vyvíjajú iba USA, Rusko a Čína. Peking v žiadnom prípade nemá záujem hrať druhé husle. Ale to nie je všetko v oblasti High-Tech. Už 19.5.2014 obvinilo Ministerstvo spravodlivosti USA celú radu čínskych špecialistov v špionáži proti USA. Podľa oficiálnej verzie vyšetrovateľov, pretože čínski špióni-hackeri neupratali za sebou dobre stopy, tak špeciálne oddelenie FBI zistilo odkiaľ prišiel kyberútok. Ide o 12 poschodovú budovu v Šanghaji s identifikačným číslom 61398. Podľa Američanov tam sídlia čínski bojoví hackeri, ktorí slúžia v tajnom oddelení čínskej armády.
Je to štruktúra spravodajskej služby, ktorá sa zaoberá aj špionážou v kyberpriestore – tretie oddelenie Generálneho štábu čínskej armády. Ide o obdobu amerického NSA. Je to gigantická štruktúra, v ktorej slúžia desiatky tisíc ľudí. Ukázalo sa, že toto oddelenie dostalo pod kontrolu americký kyberpriestor. Američania sa proste dlho báli priznať, že kyber vojnu s Číňanmi už prehrali. Je to však holý fakt.
Číňania sa r. 2007 dostali do počítačov Pentagonu, Ministerstva zahraničných vecí a Ministerstva energetiky USA. Vykradli aj kompletnú technologickú dokumentáciu najnovšieho amerického stíhača F-35 – okrem iných vecí...
A tu je druhá dôležitá strategická výhoda – presnejšie víťazstvo – Číny nad USA. Čínski bojoví hackeri môžu v ktorúkoľvek minútu odpojiť v USA všetky silové energetické uzly – plynovody, ropovody, rafinérie, elektrárne – vrátane jadrových – všetky prenosové siete vysokého napätia, proste celý americký priemysel, celú infraštruktúru. A to je koniec americkej moci.
Teda spočítajme si iba dva dôležité faktory: Čína samotná dokáže v prvej vlne zneškodniť všetky americké družice a „vypnúť“ americké energetické tepny – okrem iného. Je strategickým spojencom ďalšej veľmoci – Ruska. A my – ako členovia NATO – sa snažíme (hoci je to iba snaha USA, nikto z NATO sa od toho nedištancoval) vtiahnuť do vojny buď Rusko alebo Čínu. Strašné čo i len pomyslieť, ako – ak by sa „nám“ to podarilo – to skončí.
Riaditeľ CIA John Brennan v septembri 2016 vyhlásil, že Rusko je „hrozným protivníkom“, s ktorým je potrebné v rade oblastí spolupracovať. Očividne ruský potenciál ani v kyberpriestore nie je nijako zanedbateľný.
USA majú strategické vojenské plánovanie, ktoré pred akýmkoľvek vojenským útokom na vybraný subjekt vypočítava pravdepodobnosť, s akou po prvom, americkom údere na nejakú krajinu bude táto schopná zasadiť USA a ich spojencom odvetný úder. Hoci ich teoretické plány na rok 2016 vyzerali spočiatku ružovo, akosi sa im to v priebehu roka „pokazilo“. Podľa spomínanej americkej stratégie, USA zasadia prvý úder iba vtedy, ak pravdepodobnosť odvetného úderu je značne pod 10%. Dnes – ako je známe – sú nútení znovu prehodnotiť svoj plánovaný útok na Rusko alebo Čínu, lebo napríklad iba v prípade Ruska je – podľa ich výpočtov – pravdepodobnosť odvetného úderu ďaleko nad 30%. A to je neprijateľné riziko.
Stratégia Anakondy je našim čitateľom známa, ale nie veľmi známym faktom je, že v podstate každý americký prezident od Druhej svetovej vojny v týchto plánoch aktívne konal. Napríklad toľko oslavovaný J. F. Kennedy už dal rozmiestniť v Turecku jadrové hlavice, ktoré mali – tak ako dnes aktuálny plán pre rok 2016 – zasadiť ZSSR masový útok, ktorý ZSSR nemalo byť schopné zvládnuť. ZSSR ako odvetu umiestnilo rakety s jadrovými hlavicami na Kubu – čo bolo pre Američanov šokovou terapiou. Oná „Karibská kríza“ dosiahla – z pohľadu ZSSR – svoj cieľ. ZSSR síce stiahlo z Kuby svoje rakety, ale naši demokratickí odborníci-reportéri vždy akosi pozabudnú spomenúť, že aj USA bolo nútené stiahnuť svoj jadrový potenciál z Turecka. V skutočnosti môžeme povedať, že to bolo strategické víťazstvo ZSSR nad USA, lebo dokázal zabrániť americkému útoku. USA umiestnili útočné rakety ako prví, rovnako NATO zostavili ako útočný pakt ako prví. Varšavská zmluva bola iba odvetou. A už sme si ju aj dali s radosťou „rozmontovať“.
Nuž čo. Naša politická elita – až v nechutnej miere termizovaná – nás spolu s bratislavsko-americkými reportérmi udržiava v sladkej neinformovanosti. V Nemecku a už aj USA dokonca vrcholní predstavitelia krajiny varovali obyvateľstvo pred novými hrozbami, ale naša elita – vrátane nováčikov v parlamente – sa rýchlo zorientovala akurát tak v sofistikovanom vykrádaní štátneho rozpočtu. To pre tých, ktorí si myslia, že tí hore pre nás niečo naozaj robia.
My ostatní sa dobre zamyslime. Cesta do nového veku začína v každom z nás individuálne – nie v tom, čo robia ostatní. Ako poznáte s kým možno na nej spolupracovať? Nie je to až také zložité. Ak niekto jedno hovorí, druhé robí a tretie si myslí – ruky preč. Niekedy také poznanie prichádza neskôr, ale dôležité je to, že prichádza. V hre je známy citát W. Chruchila: „Nikto vám nemôže toľko dať ako ja sľúbiť“. Pozor teda na všetkých, ktorí sľubujú... a ostatné je na každom individuálne. Zmena môže prísť ako zlodej – keď ju nikto nečaká.